Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

MOJA PRÍPRAVA NA SVIATKY

            S približujúcimi sa tohoročnými sviatkami Veľkej noci som si uvedomila, ako málo som pripravená na ich plné duchovné prežitie. Ako málo si pripomínam, čo v nich bude Cirkev sláviť, ako málo od nich pre seba očakávam. Preto som sa rozhodla, že si vezmem jeden deň dovolenky a „urobím si duchovné cvičenia“.
            Nedávno som navštívila kníhkupectvo Lúč v našom meste a siahla som po knihe od kňaza Guy Gilberta pod názvom Ruženec pre mladých. „Výborná“, zareagoval môj známy, ktorý sa tam práve nachádzal tiež. „Ale to je pre mladých“, oponovala som, vediac, že tento kňaz sa venuje mladým vo veku bližšiemu puberte ako tomu môjmu. Môj známy sa nenechal odradiť: „A kto z nás sa už nepýta tak, ako sa pýtajú mladí ľudia, koho z nás neosloví hľadanie mladého človeka, ktorý hľadá úprimne a celým srdcom?“
            Knihu som si kúpila. Listujúc v nej som sa rozhodla, že ona mi poslúži ako materiál pre moje „duchovné cvičenia“. Nechala som sa viesť kňazom, venujúcim sa problematickej mládeži, rebelom, vyvrheľom, narkomanom, „nenapraviteľným“ recidivistom a jeho rozjímaniami nad tajomstvami svätého ruženca.
            Teraz, na záver dňa, keď píšem toto svedectvo, som dojatá veľkosťou Božej lásky a milosrdenstva. Uvedomila som si, že kresťan, ktorý nosí v srdci Krista, smie a má darovať svetu nádej, lásku, úsmev. Som vďačná Bohu za poznanie, že sa môžem považovať za šťastného človeka, lebo mnohí na svete to majú omnoho, omnoho ťažšie ako ja. A to „len“ preto, lebo sa im nedostalo toľko lásky ako mne.
            Tento deň v samote vykonaných „duchovných cvičení“ mi veľmi pomohol. Napojila som sa na Prameň, ktorý rozprúdil vo mne život. Očakávam s radosťou Veľkú Noc a každým dňom chcem oživovať modlitbou v sebe poznanie, ktoré mi bolo dané.
            Odporúčam podobne stráviť deň aj iným, ak je to možné. Viem, že som ho mohla stráviť aj inak – okná mám stále neumyté, práce v domácnosti je vždy dosť. Milosť danú zhora mi však nikto nevezme. Tento čas preto nemôžem nazvať „strateným“, najmä ak cítim, že teraz chcem všetko robiť s väčšou láskou.